Rodák z Hawthorne v Kalifornii, 23-ročný rozohrávač Atin Wright (185 cm), patrí medzi najvýraznejšie osobnosti úvodu novej sezóny Tipos SBL. Do Lučenca prišiel po pôsobivej univerzitnej kariére v USA, kde obliekal dresy Cal State Northridge, Drake University a naposledy University of North Texas, v ktorej patril medzi najlepších strelcov celej konferencie.
Už v prípravných zápasoch ukázal, že bude jednou z kľúčových opôr tímu, a rovnaký trend potvrdil aj po štarte súťaže. V úvodných troch zápasoch Tipos SBL má Wright priemer 22,7 bodu, 5,7 doskoku, 2 asistencie a užitočnosť 20,3. Jeho najvýraznejší výkon prišiel proti Prievidzi, ktorej nastrieľal 33 bodov pri skvelej úspešnosti streľby.
Wright pôsobí sebavedomo, ale zároveň tímovo – ako pravý líder, ktorý sa dokáže presadiť v ťažkých momentoch. Svoju víťaznú mentalitu, o ktorej hovoril už pri podpise zmluvy, pretavil do reality hneď od úvodu sezóny.
Po výbornom štarte sezóny sme sa s Atinom porozprávali o jeho prvých dojmoch z Európy, o rozdieloch medzi univerzitným a profesionálnym basketbalom, aj o tom, ako sa mu žije v Lučenci a čo od tejto sezóny očakáva.
Atin, do Lučenca si prišiel po výbornej univerzitnej kariére v USA. Aké boli tvoje prvé dojmy z európskeho basketbalu a života na Slovensku?
Prvý dojem z európskeho basketbalu je, že je oveľa fyzickejší než univerzitný basketbal a aj pravidlá sú trochu iné. Život na Slovensku je zaujímavý, no zároveň pre mňa znamenal zmenu oproti tomu, na čo som bol zvyknutý.
Sezóna sa ešte len začala, no už teraz patríš medzi najlepších strelcov ligy. V domácom zápase si zaznamenal 33 bodov! Ako sa ti podarilo tak rýchlo nájsť rytmus?
Snažím sa byť čo najkonzistentnejší. Viem, čo môžem tímu priniesť a čo pomáha k víťazstvám, a podľa toho sa snažím hrať.
Ako by si porovnal univerzitný basketbal v USA s profesionálnym basketbalom v Európe? Aké sú najväčšie rozdiely v štýle, mentalite či podmienkach?
Najväčší rozdiel, ktorý ma trochu zaskočil, sú pravidlá. Niektoré veci, ktoré boli v univerzitnom basketbale dovolené, tu v Európe nie sú, takže to pre mňa bola istá forma učenia sa.
V USA môžu univerzitní športovci od roku 2021 zarábať cez tzv. NIL kontrakty („Name, Image, and Likeness“), vďaka ktorým majú najlepší hráči často vysoké príjmy už počas štúdia. Ako vnímaš túto zmenu a aké to je presunúť sa do Európy, kde hráči často musia odznova budovať svoju reputáciu a fungovať v skromnejších podmienkach?
V živote som už bol v podobných situáciách, takže pre mňa to nie je nič nové. Prostredie je trochu iné, keďže som mimo svojej krajiny, no dokazovať svoju hodnotu je niečo, na čo som zvyknutý.
Je to tvoje prvé pôsobenie mimo Spojených štátov. Ako zvládaš kultúrne rozdiely, jazyk a každodenný život v menšom meste?
Určite to bol kultúrny šok a jazyková bariéra je citeľná. Niekedy máš pocit, že sem úplne nepatríš. Moji slovenskí spoluhráči mi v tom veľmi pomáhajú, pretože chápu obe strany a často sa vedia vcítiť do mojej situácie. Bežný deň je pre mňa viac-menej rutinný – sú dni, keď je všetko super, a potom tie, keď to ide ťažšie.
Tréner John Putyrski povedal, že prinášaš do tímu „víťaznú mentalitu“. Čo pre teba tento pojem znamená a ako sa prejavuje na ihrisku i mimo neho?
Už som bol súčasťou viacerých víťazných tímov a viem, čo je potrebné, aby sa tam človek dostal. Tréner ma priviedol práve preto, že vie, že môžem pomôcť budovať takúto kultúru aj tu. Prejavujem to tým, že sa snažím mať pozitívny prístup k životu aj k basketbalu – a to mi prirodzene pomáha byť víťazom.
V slovenskej basketbalovej komunite sa o Lučenci nie vždy hovorí ako o tíme, s ktorým treba počítať. No začiatok sezóny ukázal, že ľahkým súperom určite nie ste. Čo si o tom myslíš a prečo by podľa teba mal tento tím získať viac pozornosti?
Tento rok máme tím s veľkým potenciálom a viacerých kvalitných hráčov, ktorí nám môžu pomôcť vyhrávať zápasy. Nebude to jednoduché, ale ak zostaneme sústredení na detaily a budeme robiť malé veci správne, víťazstvá prídu a stanú sa pre nás zvykom.
Ako by si opísal atmosféru v tíme? Čo podľa teba rozhodne o úspechu v tejto sezóne?
Kľúčom k úspechu je podľa mňa naša mentalita pred zápasmi. To je vždy faktor, ktorý oddeľuje úspech od neúspechu.
Aké sú tvoje osobné a tímové ciele pre túto sezónu?
Môj osobný cieľ je dostať sa do čo najlepšej pozície pre moju ďalšiu profesionálnu kariéru. Tímový cieľ je jasný – vyhrať čo najviac zápasov, aby každý z nás mal v budúcnosti čo najlepšie príležitosti.
⚡ Rýchle otázky
Kedy si začal hrať basketbal a kto ťa k nemu priviedol?
Začal som hrať, keď som mal štyri roky, a priviedol ma k nemu môj otec.
Čo si študoval na univerzite?
Študoval som sociológiu.
Koľko máš súrodencov? Si skôr ten tichší alebo hlučnejší typ?
Mám päť mladších sestier a nepovedal by som, že som ani jeden z tých typov.
Kto bol tvoj obľúbený hráč, keď si vyrastal?
Moji obľúbení hráči boli Dwyane Wade, Kobe Bryant a Kyrie Irving.
Ktorý zápas svojej kariéry považuješ za najpamätnejší?
Najpamätnejší zápas bol víťazstvo v konferenčnom turnaji, keď som hral za Drake University. (pozn. redakcie: Drake si víťazstvom zabepečili vstupenku na turnaj March Madness)
Čo ti na Slovensku najviac chýba z USA?
Moja rodina, priateľka a môj pes.
Čo najradšej robíš vo voľnom čase mimo basketbalu?
Rád chodím na ryby.
🔥 Najbližší zápas
Fanúšikovia sa môžu na Atina Wrighta tešiť už v sobotu 18. októbra v ŠH Aréna v Lučenci, kde BKM Mimel Lučenec privíta Nitra Blue Wings – ambiciózny tím, ktorý v prvých štyroch kolách získal cenné skalpy BC Slovan Bratislava a Prievidze a momentálne má bilanciu 3:1.
Príďte podporiť našich chlapcov a zažiť ďalší skvelý basketbalový večer v Lučenci! 💙🏀